31. 1. 2014

VYCHYCHITÁVKY

Niekto si z výletov nosí (okrem zážitkov a fotiek) talizmany, niekto iný musí bezpodmienečne navštíviť každé papierníctvo v meste a vojsť do každého museum-shopu, ktorý čaká na konci každej dobrej výstavy;-). V tých obchodíkoch pri vstupe/výstupe z galérie sa to vždy len tak hemží papierníckymi vychytávkami. A vtedy prichádzam ja... Loviť zajace. Nielen.

Tento ležal (rozplesknutý) na pohľadnici, a už stojí na stole. A na poličke. V jednej izbe. Potom zas v druhej... Neobsedí.

Len na pohľadnici po ňom ostalo prázdno. Nevadí, asi ju aj tak niekomu pošlem (a niečo namiesto Jeho Ušatého dokreslím).

 Ah, no nie je perfektný...?

 A čo tieto maličké "plieškové" záložky do knihy? Perfect Book Darts. A hlavne: je ich veľa veľa! (Tiež stále strácate záložky?)

Okrem medených mali aj strieborné a zlaté. Vskutku hodné veľkého Sherlocka Holmesa...

A som si istá, že aj takúto vychytávku by Sherlock ocenil. Nie, nie je to kuchynský vykrajovač na lístkové (alebo aké) cesto. Je to na papier! Robí to vlnovky a perforuje! Kto by to nekúpil (a nemiloval)? Musíme mu vymyslieť meno... Je to člen rodiny.

No a do rodiny vychytávok a preužitočných vecí zo sveta papierníctva pribudli ďalšie farebné vrchnáčiky na ceruzky (šedý vľavo bol prvou lastovičkou v peračníku). Toto som proste hľadala celý život. A ono to existuje! Na tom modrom je dokonca napísané: since 1919... Ma chcú naštvať? No čo, gumuje to, funguje to, ochráni hrot, a ešte je to aj (celkom) pekné.;-)

A toto je najkrajšie.;-) Nie je to síce z papierníctva, ani z výletu, je to z GATE z oddelenia bižu, ale aj tak - vychytávka. Menovka na batožinu. S tou sa bude cestovať! Vypísať papierové srdiečko zo zadnej strany a ide sa. Len som si to celé trošku prihendmejdila... Nevadí? Tá čierna pracka nebola tak celkom ono. Farebne ani materiálovo. Zato tá retiazka...

Hm?;-)


-end-

19. 1. 2014

KUCHYNSKÉ ODPOSLUCHY

ON: Čo by si si dala na obed?
ONA: ...polievku z červenej šošovice! Vieš, takú tú... indickú? S trochou škorice. Či klinčekov?

...onedlho...
ON: Hotovo!
ONA: Už? Wau!

...zase ONA: A dáme si k tomu tie mamine olivové tyčinky!
ON: A na vrch si môžeš dať kopček kyslej smotany.

ONA: Naservírujeme si to do tých misiek z Bellarose?
ON: A chceš teda na vrch kopček tej kyslej smotany?

ONA: To sa tam asi nehodí...
ON: Bolo to v recepte...

ONA: ...to je mrkva? ...a cibuľa?!
ON: mlčí.

ONA: Tak to asi nie je TÁ polievka z červenej šošovice, čo som myslela. ...ale aj táto je výborná!
ON: Ja si asi ešte trošku dám...

ONA: OK, ale - počkáš chvíľu? Musím to najskôr nafotiť.........   ;-)


-end-


15. 1. 2014

TÁ IZBA NIKDY NEBOLA BELŠIA

Stojí v nej síce biely stôl a snehobiela stolička, aj steny sú čisto biele. A posteľ vlastne tiež. Jej bielosť ale stále niečo rušilo. Vankúše a periny sa totiž doteraz obliekali do farieb a vzorov, ktoré... skrátka neboli to pravé biele. Až raz - sa stal zázrak...

...nahliadnete?

To bolo hľadania, vyberania, nakupovania, sťažovania sa a po pár rokoch už aj rezignácie ústiacej do (bláznivého?) nápadu, že tie pravé obliečky si snáď budeme musieť (dať) ušiť. Také, čo nebudú mať nevkusný vzor, nepríjemný materiál, biednu kvalitu a - tak nejak celkovo - také, čo budú dokonalé. Spomínala som už, že sa stal zázrak? Oni existujú! A sú Made in Slovakia! Objavenie takého pokladu samozrejme viedlo k okamžitej internetovej objednávke (ktorej predchádzal jeden rýchly potlesk a neviem, či som nepočula aj hvizd). Celé je to trocha zahmlené. Asi tým nadšením a rýchlym spádom udalostí.

A ešte aj neodkladným premeriavaním vankúšov, keďže obliečky na ne sa dajú kúpiť samostatne a "na mieru" (thank God!).

Sú perfektné. Jednoduché, čisté, kvalitné, voňavé. A sú také obyčajné, až sú neobyčajné.

Zo 100%-nej bavlny (vraj deluxe), až by si jeden ráno myslel, že sa zobudil v nejakom (peknom;-) hoteli.

Zvlášť, ak by mal na očiach zamatovú levanduľovú masku na spanie (tá už je však Made in England).

To ale vôbec nevadí. K poctivej slovenskej bavlne sa poctivá britská levanduľa hodí bezhranične.:-)

Tak dobrú noc... a dobré ráno!


-end-



12. 1. 2014

NOVÝ SNOVÝ ZÁPISNÍČEK

Už sa vám niekedy snívalo o dokonalom zápisníčku? Bol by malý, no s dostatočným počtom stránok na všetky tajomstvá, bol by milý, bol by farebný, polepený nálepkami, jedinečný a celý váš. Každá jeho stránka by bola iná, každá ukrývala iný obrázok, tajomstvo, príbeh... Ja som ten svoj príbeh (o svojom zápisníčku;-) mala tú česť vyrozprávať na jednom kúzelnom, rozprávkovom blogu u jednej malej Vivi (a práve vďaka nej tu teraz môžem privítať plno nových tvárí:-). No a ak by ste teda chceli poznať to výrobné tajomstvo, tak my vám ho s Viví prezradíme. Že kedy a kde? Predsa na kráásnom Vintage blogu!♥ Klik:





...a ďakujem!:-*


-end-

9. 1. 2014

LUCY IN THE SKY WITH DIYAMONDS

Cesta k diamantom nebola nikdy jednoduchá. Ani tá moja nie. A ešte k tomu mi tie diamanty ani neostanú. Tomu hovorím diamantová nespravodlivosť. Pôjdu totiž do výkladu. Vystavovať sa. Aj keď nie zrovna v klenotníctve, to je asi jasné... ;-)



Úloha znela: urobiť niečo s troma videorámikmi z výkladu, ktoré pod tlakom času a slnečných lúčov načisto zožltli (čiernobiela foto k nim bola ale milosrdná). Neviem, či aj Picasso mal diamantové obdobie, ale ja také asi práve mám. Preto niet divu, že:

 Motív bol jasný. A postup vlastne hneď tiež. Rámik odmastiť liehom, natrieť akrylom na bielobielo a posypať diamantami.;-)

Čiže trblietavým práškom z papierníctva.;-) Predkresliť, natrieť lepidlom, nasypať diamantový prach a diamanty "vykresliť" dreveným špáratkom, kým je ešte lepidlo mokré. Vlastne to také ťažké ani nebolo. Len tie trblietky mám teraz všade... :-)

Ale prvý rámik je hotový. Na lesklých bielych poličkách v šedobielom interiéri obchodu sa bude vynímať. A diamantovo ligotať.

Už len dorobiť aj ostatné dva...

Brnkačka. Veď už som hovorila, že cesta k diamantom je jednoduchá.;-)

Aj v tomto flakóne je (vraj) diamantový prášok. Budem tomu veriť. Veď mám diamantové obdobie.

 Diamanty, sypte sa (mi)!


 -end-