2. 10. 2015

3XR WORKSHOP v MEETFACTORY

DIZAJN Z ODPADU POVSTAL...
Bez dlhých rečí, bolo to už dávno (konkrétne v júni), len som vám o tom ešte nestihla... Týždenný workshop na úžasnom mieste, zážitkov toľko, že by sa nezmestili do kufra, s ktorým som do Prahy prišla, ubytovanie ako z romantického filmu a kopa prešikovných workshopholikov na jednom mieste. Dalo by sa povedať "v jednom kontajneri". No, vlastne dvoch...

 Ach, tento způsob léta...♥ Až by sa do tej budovy jeden presťahoval.

Každé ráno šup na trajekt, ktorý vám kotví rovno pod oknom Botela Racek, s vetrom vo vlasoch sa odviesť na druhú stranu Vltavy a ste skoro tam. V ateliéroch v MeetFactory. Kde to celé /s napätím, očakávaním a s "bojim-bojim, čo ulovím"/ vypuklo.

Zdroj foto: 3xr.cz
Ta-dá! To je ono. To sme my. Bojová, tvorivá letka vrhajúca sa do Ikea kontajnerov s odpadom. Loviť, objavovať, ukoristiť si to naj. Občas to najzaujímavejšie, občas to najrozpadnutejšie, inokedy to najnevídanejšie, čo ste fakt v živote nevideli a vôbec netušíte, z čoho to je, ale je vám to jedno, lebo to proste potrebujete! Načo? No... na výrobu! Recykláciu. Hogo-fogo tvorbu alebo - čo sa tiež môže stať - následné párhodinové sedenie nad tým a dumanie, čo si s tou vecou počať.;-) 

No veď aha. Posúďte sami. Jediné, s čím som na začiatku vedela, čo si počať, je tá šálka s kávou tam.;-) Čistý borďas. Kus dreva, kus plastu, rozbitá lampička, niekde tam v tom plastovom boxe pokazený budík, deravé koše (a tiež pár tých vecí, čo neviem, čo sú;-). Zaznelo i, že som si toho ulovila nejmíň ze všech:-), čož je pravda, ale stačilo dopiť tú kávu, chytiť do rúk prvý kus - rozbitú detskú lampu... a bolo to jasné. V tomto kúte rozhodne nevznikne nič, na čo by ste si mohli sadnúť, čím by ste si mohli zasvietiť, do čoho by ste si mohli uložiť knižky. Tu sa nebude nábytkárčiť. Tu sa bude čančiť! (nepliesť s tančiť;-)

Rozoberať všetko do posledného šróbika a matice, píliť do posledného dreveného kolíčka, kliešťami vystrihovať a vyštipovať z nepoddajného drôteného plechu ozdobné detaily do posledného... zlomku síl v ruke. A potom tie prkocinky spájať, kombinovať, zošróbikovávať, zdrôtikovávať, zošperkovávať... Vŕtať, píliť a brúsiť (si zuby na vznikajúcu bižu kolekciu:-).

Začalo to náhrdelníkom zo spomínanej lampy a lanka z nejakej inej lampy...

 ...pokračovalo asi náušnicami z fakt parádnych Ikea hmoždiniek (alebo čo to je:-) a hodinových ručičiek 
(také šikovné ručičky sa na workshope proste hodia;-)

...ďalším príveskom z tých istých plastových hmoždín, jednej strunky, viacerých kúskov z budíka a PP pásky...

...až došlo na (nezaostrenú) trojuholníkovú brož z kúska dreva a kúska toho drôteného koša...

...a čo by to bolo za bižu kolekciu bez prsteňa (a k nemu ladiacich náušníc), že?

No a keď už raz začnete, nemôžete prestať. Je to ako /zrecyklovaná/ droga. A tak vyrobíte ešte jeden necklace z niečoho guľatého plastového priesvitného úžasného, čo rozrežete vejpůl a dozdobíte mojím milovaným - plechom drôteným.;-)

A už keď si myslíte, že máte hotovo, príde za vami to najsladšie blonďavé dievčatko, ktorého mama vyrába vo vedľajšom ateliéri úžasný stôl, že našlo kovový krúžok a musí mi ho dať, lebo by sa mi hodilo do kolekcie... (melts my heart!♥) A tak záverečný prsteň z dokonalej kovovej obrúčky a typického dreveného Ikea kolíčka na seba nenechal dlho čakať...

Zdroj foto: Nové proměny bydlení 
Renovuj, redukuj, recykluj... Skrátka 3xRPresne o to sme sa celý týždeň všetci všemožne snažili (a občas aj smažili;-).
No ešte skôr, než sa naše výrobky objavili v časopise...

Zdroj foto: 3xr.cz
...stihli sme ich všetky v ateliéri vystaviť pre návštevníkov Pražské muzejní noci.
A dať celému projektu a workshopu slávnostnú bodku.


No ak by ste si mysleli, že tým celý projekt (a tento článok) končí, tak to ani náhodou.;-) Ešte nás čaká vystavovanie na Designbloku, hlasovanie o naj výrobok, odmenenie hlasujúcich, vyhlásenie víťazov, ktorí pofrčia do Švédska a - grande finále: novembrová aukce! Husté, čo!?;-) A čo sa za zrecyklovaný dizajn utŕži, pôjde na ďalšie eko-aktivity Združenia Tereza, ktoré celý tento workshop (spolu s Ikeou) organizuje. Čo dodať... snáď už len poďakovať, to sa na záver patrí.;-)

A na záver jedna spoločná: kolekcia Nežný brutalizmus fotená na plastovej krabici a požiarnom schodisku;-)

Lucinke za supermilú spoločnosť a šperkový modeling, Juditke, že sa o nás tak krásne starala, srbským kuchárom z Jelice, že nám tak dobre vegetariánsky zemiakovo-ryžovo varili:-), dizajnérom za konzultácie, Viki a Viki za drôt a dvojzložkové lepidlo a tak celkovo;-), Jitke za veľkorysosť a možnosť vystavovať na jej krásnom Stoole (a pozdravujem malú princeznú!), Antonínovi a Mariánovi za help a jednu spoločnú plavbu trajektom:-), Adamovi za to, že v ateliéri tak ochotne a nezištne pomáhal, múze, že ma v tom nakoniec nenechala... a každému, kto neváhal pomôcť, poradiť, použiť milé slovo či úsmev.
& special thanks to Filip♥

Koniec sentimentálneho hlásenia.;-)
Na viděnou!


 -end-



3. 6. 2015

ZOO T-SHIRT

Rozhodne si nemyslím, že každú bielu stenu treba vymaľovať, každý biely papier popísať, každé biele tričko pokresliť. Ale toto konkrétne (pánske) bolo presne na to kúpené. Takže čo už (iné s ním)? Nuž nič. (P)omaľovať. Vlastne - opečiatkovať...

Zverinou. Zajacmi, líškou, medveďom...

...a koníkom. Isteže.

Okrem gorily som použila snáď všetky pečiatky/razítka zo silikónovej ZOO sady.
Biele tričko, čierna farba (na textil), jasný plán, jasný cieľ. Trocha vymeriavania...

...kde zvieratká (a ktoré ku ktorému) umiestniť.

Podložiť pod vrstvu látky vrstvu papiera, aby sa nám žirafy a nosorožce nenanosorožili až na druhú stranu, 
zobrať štetec, do farby namočiť, pečiatky postupne jednu po druhej poťupkať... ...a hurá do ZOO toho!

(ten slon je ale riadne super, hm?)

A žirafa? Tá je úúplne skvelá!♥

A pekne vykukuje nad ostatnými. Dáva na tú divočinu pozor (niekto totiž musí).

No a kengura - tá (radšej) odcupkala až na chrbát. 
Nevadí, aj tak som ju presne tam chcela.;-)


-end-


30. 4. 2015

TERMOPOHÁRIK K OBRAZU SVOJMU

Ocitol sa jedného dňa u nás doma v kuchyni reklamný termohrnček. Malý bol, zlatý bol, ale dalo by sa na ňom čo-to vylepšiť... (hovorím si v duchu). Až kým som ho jedného iného šťastného dňa pri umývaní neodšróbovala čírou náhodou tak, že som sa dostala až do jeho útrob. A nezistila, že "reklamnú grafiku", ktorá pohárik zdobila, môžem jednoducho vybrať a...

zmeniť si ju k obrazu svojmu! A to bola, uznajte, vhodená rukavička.

 Obkreslila som si pôvodný tvar inkriminovaného pôvodného papiera na výkres... a už to začalo...

ZAJACE! Všade samé zajace! Trblietavým ružovým to začalo (a už  to nešlo zastaviť). Lebo malých zajačikovských Mr. Rabbit samolepiek som mala, ako naschvál;-), doma celú hŕbu! Novučičkých, z milého a lákavého Sveta pások objednaných, krásnych, ešte nepoužitých, čakajúcich, kým budú môcť z Vreca vyskočiť... a veruže vyskočili. Jeden po druhom. Lenže...

...nemohla chýbať ani opica a ružový vlak a dievčatko "ružová čiapočka" a kávové nápisy, ktoré prišli (asi vlakom) do cesty.

 Ha-ha-ha!

 Kávička-jasnačka.

 No a čo vám poviem, prilepil sa kto chcel.

 Kto chcel si prišiel poležať a urobiť si coffee break v rainy day.

 A takto to dopadlo...

 A takto to vyzerá hotové a umiestnené vo svojom prirodzenom prostredí (pekne pri počítači, vždy poruke;-). Pá-pá!



-end-


18. 4. 2015

ZAMILOVANÝ AIR MAIL

S príchodom jari a leta je to u nás samá oslavička. Aj u vás? Meniny, narodky, výročia... (darčeky) ;-) A pohľadnice. Meninové, narodeninové, výročné... Dajú sa kúpiť, to hej. Ale nie je lepšie nejakú si vyrobiť sám? Podľa mňa rozhodne.:-)

A nie je to vôbec, ale vôbec zložité. Hlavne ak zvolíte lenivý minimalistický prístup ako v tomto prípade ja.;-)

A ak máte takýto parádny "polotovarový" materiál. Ešte pred Vianocami som ho kúpila na skvelej a milej stránke pokladov: organizatorka.sk. No a kedže v balení bolo štvorcových pohľadníc (a k nim štvorcových obálok) dostatok, neostalo len pri vianočnom tvorení. Pár som si odložila aj na jar (to viete, asi som tušila to o tých meninách, narodkách a výročiach...;-).

No a čo by sa na takú jarnú pohľadničku hodilo viac než nejaké kvietky a vtáčiky a konáriky? No fakt nič.;-) 

Pristúpila som teda k veci nanajvýš pragmaticky. Vytiahla z nálepkových zásob práve tie vtáčikovo-konárikové, nalepila milého ružového operenca na prednú stranu pohľadnice, na obálku "buchla" zlatú známku (a ešte jedného malého vtáčika, nech sa obálke lepšie letí) a dovnútra ešte prilepila tajný (veľmi jednoduchý, ale zato veľmi jednoznačný) odkaz...

 No, až taký tajný (už) asi nie je, ale čo už.;-)

 Potom už len tajnosnubne obálku zalepiť... (tiež vidíte kvietok so zajačími ušami?)

 ...a poslať na ružových krídlach tým správnym smerom...♥



-end-


30. 12. 2014

VESELÉ TVORENIE

Kedy inokedy sa pustiť do veselého tvorenia než cez veselé Vianoce? Ale to vám najskôr Ježiško musí veselú pečiatkovú súpravu pod stromčekom zanechať. To ani nevydržíte do rána a nepočkáte na lepšie svetlo (pre tvorenie aj fotenie). Nie nie.

Toho vysnívaného zajačika musíte mať hneď.

Hneď usadnúť k stolu s papierovým obrusom V E S E L É V Á N O C E a veselo sa pustiť do toho.

Gumovú placku zacvaknúť do pripraveného kartónu...

 a vybrať si zo všetkých tých rydielok tie (minimálne dva) správne na výrobu malého ušiaka.

A na brušku musí mať ten ušiak srdiečko, to je jasnačka. A jasná piplačka...

Ale nakoniec sa tuším, mucik malý, celkom podaril.

 A teraz mi tu tých zajačikov môže poskakovať koľko len chcem!

 Len sa mi zdá, že ten môj zajačik je niečo medzi králikom a plyšovým medvedíkom... ;-)
Nevadí, aj tak:


-end-